Pracovala ako holička, neskôr ako predavačka v obchode s odevmi. Na dosky Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave prvýkrát vstúpila pred 70 rokmi a odvtedy oslovuje svojou energiou a nadšením pre herectvo. Divadelná a filmová herečka a recitátorka.

* 07.06.1927 (Čáry)   † 5.12.2022 (Bratislava)

Narodila sa v Čároch, okres Senica. Študovala na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Svoje pôsobenie začala ako členka divadelného súboru Slovenského komorného divadla v Martine (1954-1947). V roku 1948 sa stala členkou činohry SND v Bratislave. Jej herecké role sa menili s jej profesionálnym rastom. Za roky svojho celoživotného pôsobenia sa stala jednou z najvýznamnejších hereckých osobností slovenskej profesionálnej divadelnej scény.

Začínala v martinskom divadle stelesňovaním „naiviek“ v Gogoľovej Ženbe – Agáfia Tichonovna, cez repertoár lyrických postáv v SND postavou v divadelnej adaptácii Maríny, či postavy Širín v Hikmetovej Legende o láske, Amálie v Schillerových Zbojníkoch. V päťdesiatych rokoch stelesňovala postavy ideálnych čistých dievčat v Shakespearových tragédiách – ako Ofélia v Hamletove, Júlia v Romeovi a Júlii. Rovnako však majstrovsky neskoršie stvárňovala postavy Virginie v Brechtovom Živote Galileiho, Angely v Karvašovej Polnočnej omši, či postavu Jany v Shawovej Svätej Jany, Ranevskej v ČechovovomVišňovom sade, Lady Torenrancovej vo Wiliamsovom Zostupujúcom Orfeovi a v desiatkach ďalších postáv stvárnených na scéne divadelného javiska, filmu, televízie. Z televíznej tvorby je možné spomenúť jej účinkovanie v inscenáciách Ľubov Jarová (1961), Hra o láske a smrti (1962), Anna Christie (1967), Príbehy z lepšej spoločnosti (1974). Rovnako sú nezabudnuteľné jej postavy z filmov Priehrada (1950), Skalní v ofsajde (1960), Ivanov (1963) a iné. Mária Kráľovičová bola vynikajúcou reprezentantkou  slovenského recitačného umenia. Má nespočetné množstvo nahrávok v rozhlase, absolvovala mnoho verejných vystúpení.

Vyše štyridsať rokov aktívne rozdávala samu seba v úlohách, ktoré vždy majstrovsky stvárňovala.  Za celoživotné pôsobenie jej v roku 1979 udelili titul národná umelkyňa. V roku 2003 jej prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Pribinu. Aj keď je na dôchodku ešte v sezóne 2005/2006 v divadle P. O. Hviezdoslava stvárňovala v inscenácii Ženský zákon (v záhoráčtine) postavu Dory. V svojich rozhovoroch o živote (medailónoch) sa vždy hlásila a hlási k svojmu rodnému Záhoriu. A Záhorie môže byť právom na ňu hrdé.

vzdelanie

1947 – 1950 Štátne konzervatórium v Bratislave, odbor herectvo

životopis

Komorné divadlo v Martine
od 1948 SND v Bratislave

Ocenenia:

1967 titul zaslúžilá umelkyňa
1979 titul národná umelkyňa
2006 Sieň slávy
2007 Cena Jozefa Krónera za celoživotné herecké dielo
2007 výročná cena Literárneho fondu
2008 Krištáľové krídlo za rok 2007, v kategórii Divadlo a film

tvorba

Výberová filmografia:

1963 Ivanov (Anna Sára)
1962 Výlet po Dunaji (Domastová)
1960 Skalní v ofsajde (Sekáčová)
1959 Muž, ktorý sa nevrátil (Kovalská)
1950 Priehrada (Uľka Bujnová)

Aktuálne inscenácie v SND:

Georges Feydeau: Chrobák v hlave (Olympia Feraillonová)
Jozef Gregor Tajovský: Ženský zákon (Dora Chomúcká)
Thomas Bernhard: Ignorant a šialenec (pani Vargová)

Zdroj: Ivan Knotek, Záhorie 2006, www.osobnosti.sk