Starý uhorský rod. Najstarší známy predok rodu Detrik (Detre) bol v prvej polovici 13. stor. kráľovským prokurátorom a spišským komesom, župan zvolenského a bratislavského komitátu (1250 – 1262). Vlatnili majetky v stolici Boršodskej, Novohradskej a v Liptove. Rodové sídlo mali na Hontianskom h rade, podľa čoho použivali aj predikát Gyarmat. Na Slovensku im patrilo vyše […]

Read More →

  Pôvodom srbský rod sídliaci na hrade Venčas. Patrilo mu územie od Jesenice po Livadu. Zakladateľ rodu Pavel Bakič v roku 1526 prešiel ako turecký vazal s celou svojou rodinou na stravu Ferdinanda I. Za služby preukázané v boji proti Turkom mu cisár udeli titul baróna a Lakské panstvo. Vnuk Peter Bakič z Laku, významný […]

Read More →

  Báthoryovci – uhorský šľachtický rod, ktorý vlastnil rozsiahle majetky v Uhorsku a Sedmohradsku. Rod je historicky doložený už od roku 1250.  Podľa legendy, jeden z prvých členov rodu Vita Gutkeled zabil draka, ktorý žil v močiaroch a lovil miestne obyvateľstvo. Vita ho zabil  troma ranami kopie. Na oplátku za to dostal zámok. V erbe […]

Read More →

  Veľkonočný pondelok alebo Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania, resp. po Nedeli Paschy. Je to druhý deň Svetlého týždňa, resp. veľkonočnej oktávy. V ľudovej sfére je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari. Táto nekresťanská prax bola […]

Read More →

  Zmŕtvychvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou.   V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká sa končí až […]

Read More →

  Biela sobota alebo Veľká sobota či Svätá a veľká sobota je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Je posledným dňom Veľkého týždňa. V rímskokatolíckej cirkvi   V rímskokatolíckej cirkvi sa počas dňa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým […]

Read More →

  Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu.   V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie […]

Read More →

  Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa a veľkonočného tridua.   Zelený štvrtok v rímskokatolíckej cirkvi Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Pri večernej liturgii sa pripomína posledná Ježišova večera, ustanovenie […]

Read More →

  Jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období. Morena […]

Read More →

  Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (šiesteho januára) do Popolcovej stredy. Názov je odvodený z nemčiny. Označoval posledné dni pred pôstom, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.   Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny – prírodnej, alebo aj spoločenskej – a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. […]

Read More →